Bez rečí...

Keď som dostala návrh na túto tému, stačilo mi iba zavrieť oči. Nebudem klamať, že ma to nechalo úplne pokojnú.

Nenechalo a nenechá.

Preto je tento článok oveľa viac zo mňa. Článok o tom, že sa ženy nesmú hanbiť za to, aké sú. Za to, kým sú.
Za to, čo pre druhých znamenajú, aj keď sa sami často podceňujú.

Aby som ale začala od začiatku. Pri zatvorení očí vidím seba, v dvadsiatich rokoch.
Bez starostí. Mladé dievča, čo chcelo spoznať svet, spoznalo veľkú lásku a priviedlo na svet dve deti čoskoro po sebe.

A v tom čase končí tá bezstarostnosť.

Zrazu naskočí starostlivosť o rodinu, deti, mužov a domov na prvé miesto.
Pred Vás. Pred Vaše potreby a sny. Nikdy som sa nesťažovala, ale aj to nikdy nebolo ľahké.
S nástupom detí do škôlky a ja opäť do práce, začal ešte len ten správny šrumec. Nákup, škôlka, desiata, večera, upratovanie.....
S nástupom do školy sme pridali položku domácich úloh.
A aj keď muž pomáhal, aj tak to bol stres. Únava. Jedlo v zhone.
Nadváha. A nakoniec plač. Strach vyzliecť sa pred mužom, ktorý ma videl v rozkvete a zrazu uvadám. Mladá, ale vyčerpaná. Ako fyzicky, tak psychicky. Nasledovalo toľko rokov, kedy sa človek schováva a trápi. Než som našla svoj liek.

Poznávate sa tiež?
Kolotoč všetkého, čo má prednosť pred Vami as každou ďalšou položkou na zozname si to berie kus Vás. Ste šťastná, že máte zdravé deti, rodinu, prácu.
A v skryte duše spomínate na tie časy, kedy ste mohli byť bez starostí sami sebou. Verte mi, že to z Vás nerobí zlého človeka. Len človeka, ktorý sa stratil a hľadá si tú svoju cestičku. V tomto blúdení s Vami tápu aj tí, ktorých milujeme. Deti vycítia stres. Muž premýšľa, prečo sme intímne odťažitejší.

Už z toho, čo som vymenovala vyššie, vyplýva, že sa nemáme za čo hanbiť.
Beriem to ako účtovný vzorec. Strany dal a má dať. Život mi dal lásku, deti a vzal si pružnosť môjho brucha či pŕs. Robí to zo mňa horšieho človeka? Nie. Musíme na seba hľadieť tým správnym pohľadom. Nenasadiť si ružové okuliare, ale tiež sa nepotápať ešte hlbšie ku dnu.

Práve teraz je ten čas. Chvíle, kedy zavolať kamarátke a porozprávať sa s ňou. Chvíle, kedy si nalakovať nechty. Napustiť si vaňu. Dať si pohárik vína. Alebo ísť s deťmi na prechádzku. Vypnúť a hodiť sa do maximálnej pohody. Keď sa uvidíte tými správnymi očami, bude Vás tak vnímať aj svoje okolie. A môžete tým pomôcť nejednej z okolia, ktorá si práve zúfa z kolotoča škola, škôlka, práca.....

Mať sa rada nie je hriech. Urobiť si čas aj pre seba nie je zle. Prijať sa aj so stopami, ktoré na nás život zanechal, je jedno z mnohých hrdinstiev, ktorého sme schopné. Nemusíme byť superhrdinkami celému svetu. Buďme jednoducho hrdinkou sami sebe. A tou superhrdinkou len pre tých našich super parťákov v živote.

Ver, že keď sa začneš vnímať samú seba a prijmeš sa taká, aká si, bude slov netreba.

Našla si sa?
Máš rovnaký alebo podobný príbeh?
My sme si istí, že "KAŽDÝ ŽENA JE KRÁSNA"
Budeme veľmi radi keď nás kontaktuješ na info(@)bodylok.cz alebo naINSTAGRAMU radi tvoj príbeh zverejníme a pošleme ti na otestovanie naše menštruačné nohavičky.